Teddy Eddie angličtina pre deti

• Učenie sa cudzieho jazyka rozvíja strategické myslenie a má pozitívny vplyv na psychický rozvoj dieťaťa.
• Vďaka výučbe cudzieho jazyka si rozširujeme horizont, ako aj podporujeme v deťoch sociálne a kultúrne vedomie.
• Učenie sa cudzieho jazyka cibrí pamäť.
• Výuka detí v predškolskom veku prebieha formou zábavy a hry, čo je pre ne príjemný zážitok, ako aj spôsob na učenie sa bez námahy (čo sa v neskoršom veku už ťažko dá dosiahnuť).

• Mladšie deti si rozhodne lepšie poradia s kontrolou fonetického systému (čiže zvukov) nového jazyka. Ich orgán reči je ešte pružný, je pravdepodobné, že sa naučia anglickú výslovnosť a intonáciu, čo má pozitívny vplyv aj na schopnosť porozumenia z počutia.
• Deti v predškolskom veku sa ešte stále učia materinský jazyk a výučba 2 jazykov súčasne (materinského a cudzieho) má pozitívny vplyv, pretože podporuje u dieťaťa jazykové vedomie a má pozitívny vplyv na rozvoj oboch mozgových hemisfér.
• Čím je dieťa staršie, tým je preňho ťažšie naučiť sa porozumieť z počutia. Na druhej strane, deti v predškolskom veku si pomerne rýchlo zvykajú na znenie cudzieho jazyka a bez väčšej námahy sa učia porozumieť učiteľovi hovoriacemu po anglicky.
• Pružnosť detského mozgu umožňuje, že spôsob učenia sa cudzieho jazyka sa podobá na učenie sa materinského.

Podľa vedeckých štúdií, deti, ktoré sa začínajú učiť cudzí jazyk v predškolskom veku majú najväčšiu šancu na osvojenie si fonetického systému daného jazyka, a tým aj dokonalejšiu výslovnosť a lepšie porozumenie ľudom, pre ktorých je to materinský jazyk. (Blondin, Candelier, Edelenbos, Johnstone, Kubanek- German and Teaschner 1998, Pinter 2006).

Väčšia pružnosť detského mozgu a orgánov reči, charakteristická pre deti, ktoré sa ešte stále učia materinský jazyk, im umožňuje lepšie si osvojovať nové zvuky a melódiu iného jazyka. Má to podstatný význam pre rozvoj komunikačných schopností v cudzom jazyku a všeobecne úspechu pri výučbe cudzieho jazyka v budúcnosti. Je dokázané, že oblasť, v ktorej deti v predškolskom veku majú lepšie schopnosti než staršie deti, je schopnosť porozumenia z počutia. (Harley and Swain 1994, Lightbown and Spada 1994)

Malé deti, ktoré ešte nerozumejú všetkým slovám vo vlastnom jazyku, tolerujú neznáme slová a výrazy v textoch príbehov, pesničiek či v reči učiteľa a učia sa porozumieť podstate a zmyslu, aj ak im čiastočne chýba porozumenie niektorých elementov (slov). (Harmer 2001). Je to neobyčajne dôležitá schopnosť, ktorá má vplyv na úspech v komunikácii a v situáciách, keď je jazykový materiál ťažší kvôli pokročilejšej slovnej zásobe, štruktúre či rýchlosti reči a prízvuku osoby, ktorá hovorí. Ak táto schopnosť chýba, je to najčastejší dôvod neochoty učiť sa cudzí jazyk v dospelosti.

• Deti rýchlo akceptujú fakt, že angličtina slúži na komunikovanie, a preto je pre nich výučba jazyka prirodzená.
• Potreba komunikácie umožňuje, že dobre motivované deti sa snažia hovoriť v cudzom jazyku.
• Mladšie deti sú počas výuky odvážnejšie než starší žiaci, zriedkavejšie cítia hanbu, ak urobia chybu alebo sa len sa snažia porozumieť reči.
• Deťom neprekáža, ak počujú slovo, výraz, ktorému nerozumejú (samozrejme pokiaľ pochopia podstatu výpovede). Dokonca sú na to zvyknuté, pretože ešte stále sa učia materinský jazyk. Táto stratégia je pre starších žiakov náročnejšia.

Podľa vedcov (Harmer 2001, Pinter 2006), ak sa výučba cudzieho jazyka začne v predškolskom veku, bude to mať pozitívny vplyv na postoj k cudziemu  jazyku aj v neskoršom rokov. Deti v mladšom veku sú zvedavé a plné entuziazmu. Vďaka tomu sa rady hrajú a úlohy s učiteľom cvičia s radosťou, opakujú pesničky, príbehy a hry a nadväzujú silnú emocionálnu väzbu ako s učiteľom, tak aj s rozprávkovými postavičkami, ktoré spoznajú na kurze. Tieto všetky elementy majú vplyv na motiváciu detí pri ich aktivite na hodine, práci doma a pokračovaní výučby jazyka v ďalších rokoch.

• Berúc do úvahy, že čas, ktorý môžeme venovať výučbe cudzieho jazyka, je ohraničený (obvykle nie častejšie než 2-krát týždenne), čím skôr sa dieťa začne učiť cudzí jazyk, tým väčšia šanca je na dosiahnutie čo najvyššej úrovne pokročilosti.
• Vďaka učeniu sa formou zábavy, deti majú pozitívny vzťah k jazyku, ktorý sa často stáva ich obľúbeným predmetom. Učenie sa formou zábavy posilňuje vnútornú motiváciu a zaručuje lepšie výsledky.
• Deti v predškolskom veku nemusia ešte čeliť systému vzdelávania, kde cudzí jazyk je tiež hodnoteným predmetom v škole, a stáva sa, že známka má väčší význam, než skutočné schopnosti. Vďaka tomu, je možné zamerať sa len na komunikáciu, a dovoliť im učiť sa spontánne a prirodzene.