Ako bolo na workshope - učíme sa učiť

Sedíme v trojici na jednom z našich plánovacích stretnutí a debatujeme o tom, ako zlepšiť to, čo robíme, ako naše hodiny urobiť ešte zaujímavejšími, ako ukočírovať nezbedné deti na hodine, zúfame si nad tým, kde hľadať motivovaných učiteľov, ktorí do svojej práce vložia dušu... V tom si niektorá z nás povzdychne, že by bolo super mať okolo seba komunitu podobne naladených ľudí, kde by sme sa mohli stretávať s pochopením pre to, čo robíme, mohli by sme zdieľať skúsenosti, radosti i starosti učenia, pomáhali by sme si s dolaďovaním aj dohadzovaním práce, vzájomne by sme sa inšpirovali a pomáhali si rásť.

Na začiatku stretnutia sme sa zoznámili s prostredím i medzi sebou a striasli zo seba stres z prvého stretnutia pomocou jednoduchých neuro-psychologických cvičení. V úvodnom slove sme požiadali účastníkov, aby vyzvali svoje vnútorné dieťa k plnej účasti, pretože tento seminár bude o deťoch a bude veľmi hravý. Pochopili to veľmi rýchlo, keďže keď sa usadili, rozozvučalo sa sálou hlasné chrápanie! Čo to je?? Vychádza to z vreca v Jankiných rukách... Kto to tam môže vyspávať?? Tak si predstavte, že z vreca vyskočila malá plyšová žaba s veľkými ušami! Počkať! Žaba predsa nemá uši... no presne tak... Janka ich žabe nalepila, aby študenti pochopili, že témou hodiny sú „body parts“. Takto sme si názorne ukázali, ako pracovať s očakávaním, prekvapením a ako na začiatku využiť maskota na predstavenie témy hodiny. Všetci sa žabiakovi predstavili a potom sme sa vrhli rovno na tému – Ako učiť deti!

Spýtali sme sa účastníkov, kde vidia špecifiká práce s deťmi a popri tom nám porozprávali, čo robia a čo na semináre pre seba hľadajú. Príjemne nás prekvapilo, že v skupine boli aj dámy, ktoré sa nevenujú jazykovému vzdelávaniu, ale prišli hľadať inšpiráciu pre učenie prírodných vied a komunikáciu s mládežou a firmami. Keď nám bolo dostatočne jasné, že práca s deťmi vie byť poriadna výzva, začali sme spolu hľadať spôsoby, ako ju dobre zvládnuť. Predstavili sme si rôzne pomôcky, ktoré môžeme na hodinách používať a aby si účastníci uvedomili, že na prípravu zaujímavej hodiny až tak veľa drahých pomôcok nepotrebujú, dali sme im niekoľko predmetov (kartičky, štipce, slamky, hračkársku udicu...) a vyzvali ich, aby za ich pomoci vymysleli výučbové aktivity pre deti. Ich kreativita bola vzájomne inšpirujúca a nám dochádzalo, že presne pre toto sme sa tu spolu stretli.

Seminár sme zavŕšili témou – ako učiť pomocou piesne. Mnohí učitelia neradi využívajú piesne pri výučbe, lebo si myslia, že nevedia spievať, alebo jednoducho nevedia, ako metodicky s piesňou pracovať. Veríme, že tieto predsudky sa nám úspešne podarilo prelomiť, nakoľko na konci cvičenia sme všetci spoločne tancovali a vyspevovali novo naučenú japonskú pesničku. JAPONSKÚ?? Áno... japonskú... a nie... žiadna z nás nehovorí po japonsky. Napriek tomu sme použitím jasného metodického postupu dokázali skupinu ľudí v priebehu asi 20 minút naučiť 10 nových japonských slov a takmer celú pieseň z nich zloženú. Pre lektorov, ktorí dlho učia, je ťažké predstaviť si, aké to je, keď ich študent jazyk vôbec neovláda. Asi všetci účastníci zažili tento aha moment, keď boli zrazu postavení pred cudzí jazyk, ktorý s našim nemá nič spoločné. Spoločne sme si zažili, ako prebieha v dieťati (človeku) proces učenia a tiež sme si ukázali, ako správne používanie metodiky dokáže zázraky.

Spoločný spev a tanec krásne ukončil náš seminár a všetci sme sa zhodli, že 2+ hodiny, ktoré sme spolu strávili boli žalostne krátke, a že v takomto naladení by sme vedeli spoločne stráviť aj oveľa viac času. A preto sa už teraz tešíme na ďalšie stretnutie. Nápady a inšpirácie už nami prúdia, ale ešte viac neprezradíme.